Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kňazi narodený v Chlebniciach

12. 1. 2016

Gerát Andrej


Gerát Andrej sa narodil 22. decembra 1891 v Chlebniciach na Orave. Bol jednoduchým kňazom Spišskej diecézy. Bol druhým dieťaťom z piatich chlapcov.

Vo svojom živote sa snažil žiť podľa najlepšieho vedomia a svedomia a tak pôsobiť v pastoračnej službe. Prinášal medzi ľudí vieru, nádej a lásku ako Kristov kňaz a trpiteľ i ochotu pomôcť. „Hrdinu a trpiteľa z neho urobil až vývoj dejín nášho štátu po druhej svetovej vojne a nástupe totalitného režimu. Andrej Gerát mal vtedy na výber: skloniť sa pred diktatúrou moci a útlaku alebo ísť proti prúdu za cenu osobných obetí. Vybral si síce nevýhodnú, avšak podľa jeho svedomia jedinú voľbu: Nespreneveriť sa viere, Cirkvi a pravde.“

Po absolvovaní ľudovej školy študoval na gymnáziu – v prvom až štvrtom ročníku v Trstenej, v piatom v Ružomberku, v šiestom v Spišskej Novej Vsi, maturoval v Rožňave. Dôvodom prerušovania štúdií bol nedostatok finančných prostriedkov. Následne študoval od roku 1914 teológiu v Spišskej Kapitule. Podľa záznamov v matrikách poslucháčov kňazského seminára sa zistilo, že bol veselým človekom, mierne nadaným a z dobrými mravmi. Ovládal viacero jazykov: slovenský, maďarský a poľský. V roku 1917 úspešne ukončil štúdium teológie a 21. apríla z rúk biskupa, Dr. Martina Khebericha, nižšie svätenia. Za diakona bol vysvätený 25. apríla a za kňaza ho vysvätil biskup 26. apríla 1917.

Prvým jeho pôsobiskom od dňa 2. mája 1917, po kňazskej vysviacke bola Vyšná Zubrica. Po nástupe do pastorácie absolvoval tzv. jurisdikčnú skúšku, povinnú pre novokňazov. 12. augusta bol dosadený za kaplána Ždiaru. Následne 6. septembra 1918 bol ustanovený za kaplána v Bobrovci. Dňa 19. apríla 1919 sa dostáva za kaplána do Zázrivej. Bol zameraný na evanjelizáciu, venoval sa mladým. Dňa 19. augusta 1920bol povolaný za kaplána do Ružomberka a pôsobil tu šesť rokov. Tam bol farárom Andrej Hlinka a tak sa i on zapojil do jeho politických aktivít. Tu Andrej Gerát kultúrne a duchovne rástol a naberal široký spoločenský i politický rozhľad.

V roku 1921 sa spolu z ružomberským kaplánom Jozefom Tylkom zúčastnil púte do Ríma. No už v tomto období bol členom Slovenskej ľudovej strany.“

V roku 1926 prišiel do Liptovských Kľačian. Bol menovaný za správcu tejto farnosti. Táto farnosť sa nazývala Osada sv. Alžbety alebo Liptovská sv. Alžbeta, tvorená viacerými filiálnymi obcami: Liptovské Kľačany, Ľubeľa, Dúbrava a Gôtovany. Okrem farského kostola svätej Alžbety bol ešte aj malý filiálny kostol zasvätený svätému Andrejovi v Dúbrave, kde sám slúžil sväté omše a vo filiálke každú tretiu nedeľu v mesiaci. Neskôr požiadal Biskupský úrad v Spišskej Kapitule o výpomoc. Staral sa sám o svoje živobytie, vybudoval malé hospodárstvo a s pomocou veriacich obhospodaroval cirkevnú pôdu. Z tým čo sa mu urodilo sa rád podelil aj s chudobnými. Bol starostlivým otcom svojej farnosti. Hneď po príchode dal vymeniť strechu na farskom kostole. Neskôr sa postaral o to, aby sa na cirkevnom pozemku vybudovala rímskokatolícka ľudová škola v Ľubeli. Počas druhej svetovej vojny jeho fara slúžila pre mnohých ako útočište. No narobilo mu to veľké problémy.

Pastorácia farnosti bola náročná po materiálnej, ale i po duchovnej stránke. V roku 1935 kandidoval za HSĽS vo Okresného výboru v Liptovskom Mikuláši. Účinkovanie v politike mu prinieslo ďalšie problémy. Bol obvinení z prečinu rušenia obecného mieru a zo šírenia nepravdivých správ.

V roku 1946 prišiel do farnosti kaplán Anton Suroviak. On však rozpútal vlnu nenávisti voči svojmu predstavenému. Za to bol s farnosti suspendovaný, ale táto vykonštruovaná vzbura veľmi poznačila aj duchovného správcu tejto farnosti. Potom odišiel na liečenie do Vysokých Tatier. Počas vojny pomohol každému, kto sa naňho obrátil. Počas nej všetko rozdal.

Od roku 1944 dostal jurisdikciu na spovedanie rehoľných sestier v Dolnom Smokovci, kde sa mal liečiť na cukrovku. Následne teda pôsobil ako riadny spovedník Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa – salvatoriánok.

Andrej Gerát bol odporcom komunizmu. Bol presvedčený o filozofickej nesprávnosti marxistických myšlienok. Bol sledovaný ŠtB.

Pôsobil ako farár v Štátnom liečebnom detskom ústave v Dolnom Smokovci. Odsúdený bol dňa 25. apríla 1950 na 12 rokov a 4 mesiace. Svoj trest odpykával, bol zachytený ŠtB a potom prebiehali pojednávania a súd. Trest odpykával a vo veku svojich 69 rokov vo väznici v Leopoldove. Vo svojich kázňach nebojácne vystupoval na obranu Cirkvi, za čo ho zatkli a väznili spolu s ďalšími katolíckymi kňazmi. Z Leopoldova, v ktorom prežíval utrpenie. Jeho pracovnou náplňou počas väzenia bolo páranie peria a šitie vriec. Navštíviť ho chodili raz za pol roka švagriné, bývalá gazdiná a slečna Jeleníková, ktorá určitý čas pri ňom z núdze bývala na fare. Vo väzení mal veľa známych, tajne ich spovedal a slúžil sväté omše.

Bol 27. decembra 1951 premiestnený do Ústavu nápravných zariadení v Ilave. V januári 1952 požiadala jeho neter, Anastázia Šimková o prerušenie trestu. Ako dôvod uvádzala ťažký zdravotný stav. O rok neskôr, 6. marca 1953, bol premiestnený do Útvaru nápravných zariadení v Mírove.

Vo vyhodnotení pre výkon trestu zo 14. októbra 1953 sa uvádza, že odsúdený „ je fanatickým prívržencom Vatikánu“ a že „rozvracal ľudovodemokratické zriadenie v ČSR, a to tým, že v kázňach viackrát štval veriacich proti terajšiemu štátnemu zriadeniu“.

 

Tam sa jeho zdravotný stav zhoršil. Následkom väzenia zomrel dňa 4.7.1954. Zomrel na zlyhanie organizmu zapríčinené cukrovkou. Pochovali ho bez príbuzných v spoločnom hrobe na Ústrednom cintoríne v Brne. Iniciatívu na prevoz telesných pozostatkov mali príbuzný i ThDr. Jozef Ligoš, no ich snahy boli márne.

 

Až 12. septembra 1990 Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí v rehabilitačnom konaní zrušil rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 25. apríla 1950, ktorým bol Andrej Gerát odsúdený. Zastavil trestné stíhanie proti nemu a rehabilitoval ho.

 

Mikuška Jozef

 

Narodil sa v Chlebniciach 4. októbra 1905. Pochádza z roľníckej rodiny ako najstarší syn rodičom Jozefom a Márii. Študoval v Trstenej na gymnáziu a po ukončení strednej školy odišiel študovať do bohosloveckého seminára na Spišskej Kapitule.

Potom pôsobil ako správca farnosti v Oravskom Veselom. Často krát prichádzal na návštevu, ale i kázať na primičné sväté omše. Kázal na primičnej svätej omši ThDr. Jozefa Ligoša, ktorý bol jeho bratránec i  Ondrejovi Suľovi.

 

Následne pôsobil ako správca farnosti v Tvrdošíne. V 50-tych rokoch bol za údajné kázne v kostole a „protištátnu činnosť proti ČSR“, zaistený a internovaný štátnou vrchnosťou do väzenia. Po odpykaní trestu sa vrátil do rodnej farnosti .Býval viac než 10 rokov v rodine Heleny Červeňovej, rodenej Mikuškovej. V ich dome slúžil sväté omše, ale i spovedal

Pár rokov pred smrťou býval v Krásnej Hôrke u p. Frenčeka.

Zomrel 10.februára 1977 zomrel. Pochovaný je v Tvrdošíne, lebo tu ako farár posledne účinkoval.

 

Čižmár Ondrej


Ondrej Čižmár sa narodil v Chlebniciach v roku 1908. Študoval na bohosloveckej fakulte v Spišskej Kapitule . Neskôr na to, v roku 1938 bol správcom farnosti v Černovej pri Ružomberku. Pôsobil tu do roku 1953. Zatkli ho a obvinili z napomáhania a vytvárania spojky „vatikánskym agentom“ Štefanovi Milanovi a Štefanovi Nahálkovi. Prechovával ich, dával im jedlo a peniaze. Diskreditovali ho aj preto, že bol verným odchovancom biskupa Jána Vojtaššáka. Na svojej fare im umožnil písať protištátne knihy a letáky. Ukrýval ich, pritom vedel, že sú hľadaní bezpečnostnými orgánmi. Prokurátor ho preto žaloval a týmto obvineniam musel čeliť na súde.

Jeho obhajoba znela: „vinným sa cítim čiastočne... pretože moja trestná činnosť spočíva v tom, že som ukrýval „Štefana Milana a Štefana Nahálku, a to v roku 1952. Poskytol som im stravu a peniaze.“

Súd tohto kňaza a mnohých iných sa konal 14. januára 1954 na Krajskom súde v Žiline. On bol odsúdený na deväť rokov za: „protištátnu činnosť proti ČSR, za špionáž v prospech Vatikánu, za združovanie proti republike, za pomoc v ilegálnom úteku z ČSR, za nižšie duchovenstvo, za šírenie nepravdivých správ – verejné poburovanie, za spoluprácu s agentmi Vatikánu.“

Okrem tohto trestu mu bolo odobraté čestné občianske právo na päť rokov, a celý jeho majetok prepadol v prospech štátu.

Ondrej Čižmár si odpykal trest, odsedel deväť rokov a na slobodu bo prepustený až v roku 1961. Potom bol pod neustálou kontrolou ŠtB a bol na neho nasadený tajný spolupracovník pod krycím menom „Príroda“, ktorý na neho donášal ŠtB. Správy však naznačujú, že jeho zradca bol človek, ktorého veľmi dobre poznal. Počas starobného dôchodku, ktorý strávil v Chlebniciach vypomáhal vo farnosti pri slúžení svätých omší.

Zomrel 6.1októbra 1986 po prevoze do nemocnice. Zomrel na infarkt myokardu. Na pohrebnej omši sa zúčastnilo 75 kňazov. Pochovaný je na miestnom cintoríne.


Furjel Alojz.


Alojz Furiel sa narodil 25. februára 1911 v Chlebniciach. Po teologických štúdiách v Nitre bol 7. marca 1937 vysvätený za kňaza, potom pôsobil na rôznych miestach. Ako kaplán účinkoval v Predmieri. V roku 1942 vo Veľkom Rovnom a Považskej Bystrici. V roku 1943 sa stal správcom farnosti pútnického miesta Višňové. O desať rokov neskôr preber správu farnosti v Kysuckej Ochodnici od roku 1953, kde pôsobil až do smrti. Zomrel 5. júna 1977. Pochovaný je v Chlebniciach na miestnom cintoríne.

 

Jeho publicistická činnosť bola venovaná najmä písaniu básní, kázní. Taktiež písal mravno-nábožné články a preklady. Básne začal uverejňovať ako bohoslovec v časopise Kultúra. Sú to básne z roku 1933: Na jachte šťastia; Máj dýchne medom; Milostivé ráno; Túžby márne. V roku 1934: Do novej jari; Rozkvet. Rok 1935: V jeseni nad brázdami. Následne o rok v časopise Hlasy z domova a misií sa nachádza dlhá báseň: Nad jasľami. Neskôr prispel aj článkom „Len nezúfaj“, básňou „Zdravas Mária“, prekladom z myšlienok sv. Augustína. V tom istom časopise v roku 1939 uverejnil preklad básne sv. Terezky Ježiškovej: Svojmu anjelovi strážcovi, ako aj preklad reči Benedikta XV. O duchovnom detstve sv. Terezky. Publikoval aj v časopise Rozvoj (1937).

„Knižne v Dilongovej Antológii mladej slovenskej poézie(1933), v Almanachu slovenských bohoslovcov(1933, vydanom z príležitosti Pribinových osláv),v Máchalovej Regina coeli (1941).“

Vo svojej tvorbe ho literárne ovplyvnil Dlhomír Poľský a moderný poeizmus. Jeho kázne boli uverejnené v svätovojtešských Katolíckych kázňach. Neskôr publikoval len príležitostne (napr. báseň Novokňazi z r. 1955).

V posledných rokoch života nepublikoval. Príspevky podpisoval menom alebo značkou: A. F. alebo F-el.

 

Strapec Jozef


Strapec Jozef sa narodil v Chlebniciach dňa 22. apríla 1913. Bol synom chudobných rodičov, ktorí dvakrát vyhoreli, polovičná sirota. Študoval na Gymnáziu v Trstenej, kedy mu zomrela aj mama. Potom študoval na bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule.

Dňa 3. júla 1938 po prvý krát slúžil svätú omšu- primičná svätá omša. Uvádzateľom mu bol miestny farár Žákovič. Kazateľom na tejto svätej omši bol pán farár Šulc zo Sedliackej Dubovej.

Bol veselým kňazom, vášnivým fotografom a zberateľom húb. Vedel hrať na organe, ale i pekne spieval. Bol veľmi dobrým kazateľom, príjemným kňazom. Kázal i na pohrebe Jána Vojtaššáka.

Prvé miesto účinkovania ako kaplán, mu bolo určené – Zakamenné. Tu pôsobil veľmi krátko. Následne bol preložený a vymenovaný za správcu farnosti Veličná – Žaškov. A tu pôsobil do svojej smrti.

Často krát navštevoval svoju rodnú farnosť, zastupoval miestneho farár a prichádzal na rôzne podujatia vo farnosti. Dňa 22.4.1994 sa zúčastnil aj pri odhalení pamätnej tabule ThDr. Jozefa Ligoša pri príležitosti nedožitých 80-tich narodenín.

Pochovaný je v Žaškove. V svojom testamente pamätal aj na svoju rodnú farnosť a prenechal jej určitú finančnú čiastku.


Straka Jozef


Narodil sa 1. januára 1914 v Chlebniciach. Bol synom chudobných rodičov, musel sa veľa trápiť. Začal študovať na Teologickej fakulte v Spišskej kapitule. Pre finančné ťažkosti odišiel do Bansko-Bystrického biskupstva. Po absolvovaní bol vysvätený za kňaza a dňa 12. februára 1939 mal primície vo svojej rodnej dedine. Uvádzateľom mu bol Vdp. Š. A. Žákovič, miestny farár, ktorý mu bol aj kazateľom.

Za kaplána bol ustanovený v Krupine, tu pôsobil dva roky. Potom pôsobil ako kaplán jeden a pol roka v Handlovej, následne dva roky vo Zvolene a pol roka v Brezne a  Zvolenskej Slatine, nakoniec tri a pol roka vo Vrútkach.

Za správcu farnosti bol zvolený v Motyčkách v roku 1948. Tu pôsobil a žil 13 rokov. Následne pôsobil 9 rokov v Hronci. Posledným jeho pôsobiskom bola farnosť Tŕň pri Zvolene. Pôsobil tu 4 roky a tu aj zomrel 19 septembra 1973.

Počas svojho života sa veľmi rád a často vracal do svojej rodnej obce. Bol veľmi dobrým priateľom a spolužiakom ThDr. Jozefa Ligoša s ktorým sa často navštevovali. Jeho posledná vôľa bola, aby ho pochovali do rodnej zeme. Tak sa aj stalo. Pochovaný je na miestnom cintoríne.

 

ThDr. Ligoš Jozef


Medzi najvýznamnejšie osobnosti duchovného života patril ThDr. Jozef Ligoš, spišský kapitulárny vikár, liturgista. Bol profesorom na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Narodil sa 22.4.1914 v Chlebniciach, ako šieste dieťa zo siedmich súrodencov. Pochádzal z roľníckej rodiny. Po skončení základnej školy študoval na gymnáziu v Trstenej. Potom prestúpil na gymnázium v Levoči, kde úspešne v roku 1934 zmaturoval. Pri štúdiu ho podporovali rodičia a okrem toho si aj sám privyrábal doučovaním slabších žiakov. Najdôstojnejším biskupom Jánom Vojtaššákom bol poslaný študovať na Teologickú fakultu do Olomouca, kde ju aj úspešne absolvoval.

V roku 24.júna 1939 ho biskup Dr. Leopold Prečan vysvätil za diakona. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Jána Vojaššáka v katedrále svätého Martina.

 

2. Júla 1939 po prvý krát pristúpil k Božiemu oltáru a slúžil primičnú svätú omšu. Uvádzateľom mu bol miestny pán farár Žákovič, kazateľom Jozef Mikuška., bratránec novokňaza, ktorý bol správcom farnosti vo Veselom. Za kaplána bol určený do Bijacoviec, na Spiši.

Dňa 20. decembra 1941 na Slovenskej univerzite v Bratislave prijal titul doktora teológie. V roku 1942 zastával funkciu špirituála s spišskom kňazskom seminári, súčasne učil na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. R. 1942 sa stal riaditeľom misijného diela Spišského biskupstva, r.1943 prosynodálnym examinátorom. Bol členom mnohých komisií, napríklad diecéznej katechetickej komisie, komisie pre skúšanie laických katechétov.“

 

Počas obdobia blížiaceho sa frontu bol dňa 21. januára 1945 dišpenzovaný za výpomocného kaplána do farnosti Chlebnice. 10. mája 1945 bol odvolaný, aby nastúpil na svoje profesijné miesto do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule.

Bol obetavým a húževnatým kňazom a tak sa stal spišským ordinárom. Ovládal tri svetové jazyky. Ako horlivého kňaza a vzdelaného ohlasovateľa Božieho slova ho po zrušení seminára preložili na faru v obci Veľké Borové, kde pôsobil od r. 1951-1968.

Neustále bol pod kontrolou ŠtB a vyčítali mu stretnutia s vlastnými rodinnými príslušníkmi. Jeho pastoračná činnosť bola pestrá a živá. Pracoval s deťmi, navštevoval chorých, krstil deti aj v osade Ráztoka. Taktiež v susednej dedinke Malé Borové s pomocou veriacich vybudoval nový kostolík a to prebudovaním starého domu, ktorý odkúpili od vysťahovalcov.

V r.1968 sa so súhlasom svätej stolice stal spišským kapitulným vikárom a ordinárom biskupstva. V r. 1969-1972 bol výkonným predsedom Slovenskej liturgickej komisie.

Venoval sa katechetike, homiletike a liturgike. Bol horlivým mariánskym ctiteľom. Veľkú snahu venoval obrode kňazstva. V Spišskej Kapitule plánoval obnoviť kňazský seminár a venoval sa bohoslovcom.

Vydal niekoľko náboženských a liturgických príručiek, v ktorých publikoval aj vlastnú poéziu, napríklad v dielkuIdeme (1946). Ďalšie diela: Pútnikom večnosti (kázne, 1047), Adoračná pobožnosť na sviatky mariánske(1948), Bohoslužba slova mimo svätej omše (1969), Príprava na sviatosť birmovania (1969). Písal články do Katolíckych novín, ale len pod pseudonymom, lebo mu bolo zakázané písať verejne. Okre toho publikoval príbehy, písal básne, poviedky a životopisy. V roku 1970 bol uverejnený príbeh: Malý trpiteľ Milko. Mal hlboký zmysel pre spravodlivosť a sociálne otázky. Taktiež bol úprimný, duchovný, pokorný a každému chcel vyhovieť.

„Pracoval v tichosti, skromne, vytrvalo, nenápadne, citlivo a kultivovane, pritom však rozhodne, principiálne a zásadovo“

Jeho posledná vôľa bola: „ Všetkým svojim duchovným dietkam, ktoré som kedy mal na starosti, ako i mojim oltárnym bratom, ktorým ako jeden z najnehodnejších som bol z nevysloviteľnej vôle Božej dočasným ordinárom, zverujem a zanechávam toto najväčšie bohatstvo. Vieru v nepremožiteľnú svätú Cirkev katolícku, ktorú ani brány pekelné nepremôžu, vieru vo víťazstvo presvätého kríža, vieru v preláskavú Matku Božiu“

Zomrel náhlou, nečakanou a záhadnou smrťou. A to dňa 19. septembra 1973 v Levočskej nemocnici, pochovaný bol 24. septembra 1973 na cintoríne v Chlebniciach. Príčinou bolo údajné krvácanie do mozgu.

 

„...19. septembra 1973 náhle zomrel Dr. Jozef Ligoš. Svätá stolica vymenovala tohto príkladného kňaza, bývalého profesora v seminári v Spišskej Kapitule, za správcu spišského biskupstva so všetkými právami kapitulárneho vikára. Jeho vymenovanie za biskupa však vždy stroskotalo pre odpor cirkevného úradu, ktorému bola tŕňom v oku Ligošova dušpastierska horlivosť.

Ostrý konflikt so Slovenským ministerstvom kultúry vyvolalo najmä rozhodnutie vikára, aby sa pri príležitosti dve storočnice spišského biskupstva vydal historický schematizmus s presnými údajmi o farách. To bol jeho posledný boj“...

 

Po jeho smrti v roku 1976 sa veriaci rozhodli postaviť pomník. Bol vyrobený z travertínu z lomu Dreveníka. Projekt zhotovil Alexander Tryzuliak z Bratislavy. Pomník pozostáva z dvoch travertínov. Balvany boli privezené zo Spišskej Novej Vsi. Jeden menší balvan vážil 2300 kg a druhý vyšší 2000kg. Balvany sú postavené vedľa seba. Jeden kameň je vyšší a väčší, znázorňuje život duchovný. Menší balvan je ťažší a predstavuje život hmotný, preto je ťažší a tlačí človeka dolu, preto je aj nižší. Záujem žiť duchovným životom musí prevyšovať život materiálny. Medzi týmito postavenými kameňmi je štrbina v ktorej je vložený kríž z hliníka. Na ňom je pripevnené meno.

 

Na pomníku nemá fotku, pretože jeho pamiatka je nezabudnuteľne zapísaná v ľudskej pamäti. Pomník bol postavený 6. novembra 1976 na miestnom cintoríne.

 

Suľa Ondrej


Narodil sa v Chlebniciach 16.decembra 1914. Po absolvovaní ľudovej školy študoval na gymnáziu v Trstenej. Po dokončení školy študoval na Teologickej fakulte na Spišskej Kapitule. Po kňazskej vysviacke 29. júna 1940, mal dňa 5. júla 1940 primície vo svojej rodnej dedine. Kazateľ mu bol Vdp. Jozef Mikuška,

Prvé kaplánske miesto mu bolo pridelené v Trstenej, neskôr ako kaplán v Liptovskej Lužnej. Odtiaľ bol ustanovený za správcu farnosti v Lúčkach pri Ružomberku. Tu pôsobil približne sedem rokov. Potom bol správcom farnosti v Rabčiciach a nakoniec v Zakamennom. Starobný dôchodok prežil vo svojom vybudovanom dome v Kaľamenoch. V Zakamennom pôsobil okolo roku 1980. Bol prísny, priateľský a veselý kňaz.

Zomrel 21. septembra 1986 v Kaľamenoch, kde je aj pochovaný.


 

Ján Hudec, SVD


 

Narodil sa 20. augusta 1922 v Chlebniciach. Bol synom Tomáša a Márie Ďuroň a pochádzal zo 6 člennej rodiny. „Do Misijného domu Spoločnosti Božieho Slova vstúpil v roku 1936 vo Vidinej pri Lučenci.“

Študoval na Gymnáziu v Nitre a v roku 1944 úspešne zmaturoval.. Potom dva roky študoval filozofiu vo Vidinej a v Nitre. V roku 1946 začal študovať teológiu do Ríma. 25. marca 1950 bol v Lateránskej bazilike na sviatok Zvestovania Panny Márie vysvätený za kňaza. Prvú svätú omšu mal v Ríme. Neskôr odišiel na štúdiá do Anglicka na osvojenie angličtiny, no snažil sa účinkovať aj v pastorácii. Odtiaľ po dvoch rokoch mal odísť do Indie. Napokon sa to zmenilo a jeho určenou misijnou stanicou bola Indonézia, na ostrove Flores.

3. septembra 1952 sa dostal na miesto svojho určenia Riung-Badjava. Osvojil si reč tamojších domorodcov a v júli 1959 prevzal svoju misijnú farnosť vo Warukii.

 

24. júna 1968 prichádza do svojej rodnej farnosti. Na cestách ho sprevádzal domorodec Pán Vitalis, ktorý sa neskôr stal biskupom.

Vo farnosti Warukii pôsobil tu do roku 1975, pretože to bola hornatá krajina bez ciest a nikto tu nechcel ísť pracovať. Do osád domorodcov sa dalo dostať len na koňoch alebo pešo. Pri stavaní kostola musel chodiť nakupovať veci do prístavného mesta Ruteng. V tomto meste sa stretával aj z poľskými misionármi na duchovných cvičenia. V roku 1975 ho preložili do misijnej farnosti Wangka. Niekoľko krát bol postihnutý maláriou a preto odišiel pracovať v roku 1978 do farnosti Laja (Ladža). Obnovil tu faru, ktorá bola zničená zemetrasením v roku 1992. Opäť prichádza dňa 7.6.1981 prišiel na dovolenku do svojho rodiska. Svoj ťažký misionársky život ukončil v nemocnici v Bajawe a pochovali ho v blízkosti kostola, ktorý sám postavil. Vo svojej misijnej činnosti sa venoval najmä deťom, školám a mládeži.

 

Heslom jeho života a mottom jeho práce bolo, ako píše po jeho smrti supeior provinciál SVD z Ende Páter Johannes slová sv. Pavla z listu Flp. 1,21 „ Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“.

 

Chalupa Július


 

Narodil sa 8.1.1950 v Chlebniciach. Študoval na Strednej všeobecno- vzdelávacej škole v Dolnom Kubíne. Potom nastúpil v roku 1968 na CMBF do Bratislavy. Dňa 10.júna 1973 prijal kňazskú vysviacku. Následne nastúpil na krátky čas ako kaplán do Liptovskej Lužnej. Bol priateľským kňazom, ktorý sa aktívne venoval mládeži.

V roku 1976 sa jeho pôsobiskom po vykonaní základnej vojenskej služby stal Podolínec. Aj tu pôsobí ako kaplán. V roku 1978 pracuje v Dolnom Smokovci vo Vysokých Tatrách. Správcom farnosti sa stal v roku 1980 pre farnosť Tvarožná.

Posledným pôsobiskom sa mu v roku 1987 stáva Tvrdošín. 24.6. 1991 náhle zomiera. Na pohrebe sa zúčastnilo asi 200 kňazov a pochovával ho spolužiak a dlhoročný priateľ Anton Fabián za spoluúčasti biskupa Františka Tondru.

Pochovaný je na miestnom cintoríne. Počas svojho života napísal cyklus homílií pod názvom „Posila v slove“ v troch knihách A, B, C. Taktiež svoju lásku v Trojjediného Boha k človeku a ľudí učil ako majú túto lásku opätovať. Vyjadril to vo svojich piesňach i vo zvukových nahrávkach.

 

 

Rádoví kňazi


Sojčák Jozef OFM

Narodil sa v Chlebniciach 18. júna 1897. Pôsobil vo františkánskej reholi. Zomrel 20. augusta 1924 a pochovaný je v Hlohovci.

 

Sojčák Ondrej

Narodil sa v Chlebniciach 28. októbra 1905. Pôsobil ako misionár v Argentíne a Brazílii. O ich živote vieme len toľko. Zomrel 12. marca 1975 a pochovaný je v Argentíne.

 

Gerát František SVD

František Gerát sa narodil 20.septembra 1906 v Chlebniciach. Pôsobil ako rehoľný brat menom Vincent na misiách v Severnej Amerike. Bol bratom Andreja Geráta. Zomrel v americkom misijnom dome sv. Františka Xaverského v Miramav 8. novembra 1968 .


 

Suľa Ján SVD

Bol rehoľným bratom v Spoločnosti Božieho Slova. Po rozpustení kláštora v Štiavniku bol poslaný na nútené práce do Čiech, kde pracoval na výstavbe priehrad na Vltave. Po zmene režimu pôsobil ako kostolník v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule, kde je aj pochovaný.


 

Ferančík Blažej OFM

Narodil sa v Chlebniciach 7. septembra 1912. Vstúpil a pôsobil v reholi sv. Františka Asiského v Trstenej. Po násilnom rozpustení kláštorov bol deportovaný do Podolínca. Neskôr pracoval v charitnom dome v Dolnom Smokovci. Pred koncom života sa často vracal do rodných Chlebníc a venoval sa včelárstvu. Bol kňazom skromného a horlivého života. Zomrel v Chlebniciach 11. septembra 1962. Pohreb mal na sviatok svätého Kríža 14. septembra. Pochovaný je na miestnom cintoríne.


 

Súčasní kňazi

ThDr. Červeň Anton, PhD.


 

Don. Anton Červeň sa narodil 22. februára 1955 v Chlebniciach. Narodil sa ako prvý zo štyroch súrodencov. Študoval na strednej škole, gymnáziu a ukončil ju maturitnou skúškou v Dolnom Kubíne. Následne pracoval a zároveň študoval na geodézii a neskôr ako referent predaja elektromerov.

Za kňaza bol vysvätený 4. apríla 1990 v Spoločnosti Saleziánov. Primície mal v Chlebniciach 20. mája 1990.

Počas totalitného režimu pôsobil tajne medzi mládežou v Prešove. Od roku 1992 v Košiciach ako direktor saleziánskej komunity. Svoje štúdiá ukončil na PATe, ktoré zakončil doktorátom.

Od roku 1994 prednášal liturgiku v teologickom inštitúte v Košiciach. Od roku 2000 pracoval ako direktor formačnej komunity bohoslovcov v Banskej Bystrici. Prednášal taktiež v diecéznom seminári v Banskej Bystrici – Badíne.

Momentálne pôsobí aj ako administrátor vo farnosti Banská Bystrica – Sásová. Svoje ťažisko venuje farnosti a práce medzi mládežou, preto vo svojich odborných prácach sa zaoberá problematikou výchovy mládeže. Svoju licenciatnu prácu rozpracoval na tému: „Sviatostný život mládeže počas totality“. Svoju doktorantskú prácu venoval tiež mládeži: „Liturgický rok – cesta k svätosti v Saleziánskej formácii mládeže“.

maxresdefault.jpg

 

Kadučák Pavol

 

Narodil sa 23. novembra 1965 v Trstenej. Pochádza z piatich súrodencov. Po ukončení základnej osemročnej školy v Chlebniciach išiel študovať do Tvrdošína v odbore elektrotechnik. Po ukončení štúdia maturitnou skúškou pracoval v Nižnej. Potom bol povolaný na dva roky do vojenskej služby. Následne sa rozhodol študovať teológiu v Poľsku – Siedlice (Varšava). Štúdium navštevoval tajne počas totality. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Václava Skoromuchu dňa 4. decembra 1989.

 

Po ukončení štúdia pôsobil v Bansko – Bystrickej diecéze. Najskôr ako kaplán vo Zvolene v rokoch 1990 – 1992. Za správcu farnosti bol ustanovený vo farnosti Pohronská Polhora, kde sa staral aj o filiálku Michalová. Tu pôsobil v rokoch 1992- 1999. Ďalšou jeho farnosťou bola Tužiná pri Prievidzi, nemecká oblasť ku ktorej patria filiálky Chvojnica a Kľačno. Tu pôsobil v rokoch 1999 – 2004 a zaslúžil sa tu o zreštaurovanie kostola. V súčasnosti patrí pod Rožnavskú diecézu a pôsobí ako správca farnosti v Lopeji, časť Podbrezová ku ktorej mu patrí aj filiálka Dolná Lehota, okres Brezno.

Vdp. Pavol Kadučák patrí medzi veselých, obetavých a priateľských kňazov. Vo svojej pastoračnej práci sa venuje hlavne rodinám, mladým ľuďom. Tieto rodiny navštevuje, povzbudzuje a nabáda k správnej kresťanskej výchove detí. Svoj voľný čas venuje vychádzkam v prírode.

bez-nazvu.png

 

Kantár František SVD

 

František Kantár sa narodil 8. decembra 1969 v Trstenej. Pochádza z troch súrodencov. Štúdium začal na Teologickej fakulte na Spišskej Kapitule. Potom pokračoval v štúdiu filozofie a teológie v Bratislave.

Do Spoločnosti Božieho Slova vstúpil v roku 1994. Večné sľuby skladal na Slovensku v roku 1998 a dostal určenie Slovensko. Po ukončení štúdia bol dňa 13. júna 1999 vysvätený za kňaza. Následne pôsobil tri roky v UPC v Bratislave. Ovláda taliančinu, španielčinu, angličtinu.

Jeho túžbou však bolo odísť na misie do Strednej alebo Južnej Ameriky, alebo do Ruska. Jeho provinciál Pavol Kruták mu odporučil Afriku, pretože tam misionárov verbistov potrebujú. Dostal sa na botswanskú provinciu na šesť rokov. Najskôr išiel na jeden rok študovať anglický jazyk do Írska. Následne mu provinciál z Botswany písal správu a žiadal ho, aby prišiel pracovať do Zimbabwe. Odišiel v roku 2003 a v tomto čase pôsobí v Zimbabwe, časti Bulawayo. Jeho pôsobenie je veľmi náročné a misia veľmi ťažká. Hneď na začiatku prekonal maláriu, krstí a zaopatruje chorých na AIDS. V roku 2006 navštívil svoje rodisko.

 

1432797368_zimbabwe_otec_hora_002.png


Spišák Ondrej


Narodil sa v Chlebniciach 1. januára 1966. Navštevoval základnú osemročnú školu v Clebniciach. Študoval za automechanika v Dolnom Kubíne. Po ukončení maturitnej skúšky pracoval v Oravane. Následne bol povolaný dva roky do vojenskej služby. Po jej skončení študoval na Teologickej fakulte v Banskej Bystrici. Sviatosť kňazstva prijal z rúk otca biskupa Mons. Rudolfa Baláža 19. júna 1999. Primičnú svätú omšu slúžil v Chlebniciach dňa 20. júna 1999.

Pôsobil ako kaplán v Detve, v Bojniciach. Ako správca farnosti pôsobil v Bacúchu okres Brezno. Tu pôsobil 4 roky a zaslúžil sa o rekonštrukciu fary a obnove kostola. Súčasne pôsobí vo Valaskej. Venuje sa mládeži a rodinám.


Prieboj Pavol


Narodil sa v Chlebniciach. Pochádza zo šiestich detí. Po ukončení strednej školy ukončenej maturitnou skúškou absolvoval Teologickú fakultu v Banskej Bystrici. Kňazskú vysviacku mal dňa a svoju primičnú svätú omšu slúžil v Chlebniciach. Ako kaplán pôsobil v Martine – Vrútky. Súčasne pôsobí ako správca farnosti v Michalovej okres Brezno.

 
Reklama